(Interaktívna prednáška s diskusiou a prezentáciou klinických prípadov z praxe)
Czakó L., Gális B., Soviš M., Kobyliakova A., Dvoranová B., Vavro M.
Klinika ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie LFUK a UNB Ružinov
Dentogénne okoločeľustné zápaly patria medzi najčastejšie akútne infekčné stavy v zubnom lekárstve. Ich klinický obraz siaha od lokalizovaných foriem až po difúzne, rýchlo progredujúce infekcie s rizikom život ohrozujúcich komplikácií.
Z klinického hľadiska najčastejšie rozlišujeme periostitídu, absces a flegmónu. Dentogénny absces predstavuje ohraničenú kolekciu hnisu s prítomnou fluktuáciou a relatívne jasnou lokalizáciou, čo umožňuje riešenie incíziou, drenážou a elimináciou etiologického fokusu. Naopak, flegmóna je difúzny, neohraničený zápal mäkkých tkanív šíriaci sa medzi fasciálnymi priestormi, charakterizovaný tuhým, bolestivým edémom bez fluktuácie, často so systémovou symptomatológiou. Flegmonózne zápaly predstavujú vyššie riziko šírenia do hlbokých krčných priestorov a mediastína.
Základným terapeutickým princípom je včasná eliminácia odontogénneho fokusu (endodontické ošetrenie, extrakcia, incízia a drenáž). Antibiotická terapia je adjuvantná a má byť indikovaná racionálne — najmä pri šírení infekcie, systémových príznakoch, trizme, dysfágii alebo u rizikových pacientov.
Liekom prvej voľby sú betalaktámové antibiotiká pokrývajúce zmiešanú aeróbno-anaeróbnu orálnu mikroflóru, pri alergii linkosamidy. Nadužívanie antibiotík bez chirurgickej sanácie vedie k zhoršeniu priebehu ochorenia a k rozvoju rezistencie.
Kľúčové je rozpoznanie limitov ambulantnej liečby a včasné odoslanie pacienta na špecializované pracovisko. Kľúčovým faktorom prevencie dentogénnych zápalov je adekvátna ústna hygiena a včasná dostupnosť správne indikovaného stomatologického ošetrenia.